M: CHODIM! teraz uz naozaj

A naozaj, akoze uz nie len par krokov, ale naozaj chodim. Az tak moc ze ked je tam mama alebo tatino a cakaju na mna s otvorenym narucim, tak namiesto toho aby som sa na nich vrhol ako som vzdy robil, tak ich pekne po strane pomaly obidem. A oni tam ostanu prekvapeni s otvorenym narucim. A ja si dam medzitym este jedno kolecko. Najradsej robim kolecka u nas doma, stale okolo, cez kuchynu, chodbu a obyvacku a okolo zasa. Obcas sa zastavim a preverim si ci sa na mna tatino stale diva, ked nie, idem este blizsie k nemu, a ked vidim ze sa zasa diva tak si idem dat dalsie kolecko. Ach jak mi to ide! A jak ma to bavi!