No tak nejak sa to da povedat. Proste - daju ma niekam, teda na zem, a potom ked kuknu za minutu, dve, uz tam nie som. Vacsinou zacnem na mojej deke, prekotulim sa rychlo na brusko a potom ma to same nejak prekotuli zasa na chrbat a ja sa dam zasa na brusko a uz je z toho meter uz som na koberci. Jedno kolienko mam uz uplne zodrate co sa miesim na koberci, cele cervene. Ale spravila sa mi tam hrubsia kozka aby som dalej mohol vystrajat. Pomedzito sa este otocim ako hodinky a uz len pozeram na niekoho a ked chytim ich pohlad tak mam v zalohe najvacsi najstastnejsi usmev. Ked sa usmievam na niekoho (tata, mamu a najradsej Kubka), tak sa usmievam celym telom, vacsinou na brusku zdvihnem nozky aj rucky. Hovoria mi ze som lietadlo.
A zacal som rozpravat. Tak si vseliako EEE, AAA, GIII - kam.
A vo vani uz tak kopem ze je cela zem vzdy zo mna mokra. Mikam aj ruckami, hore dole, a mam velmi sustredeny vyraz pri tom, ved treba sa sustredit na taku cinnost.
A velmi rad si pozeram rucky. Je to asi najoblubenejsia cinnost, ked sa zrovna neprehadzujem na brusko.
No comments:
Post a Comment